Dať srdce na tanier

Autorka Mirka Zahradníková v podtitule publikácie uvádza: „Život je ako počasie, všetko možné vás postretne…“ Zároveň sa zamýšľa nad tým, že „Niekto má všetko okrem obojstrannej lásky, iný prežíva obojstrannú lásku, pritom nevlastní nič. Preto sa treba tešiť z daru – akéhosi medzistupňa – jednostranného poblúznenia. Je to vždy viac ako nič, ako mať len pusto v duši.“

Autorka uvažuje o tom, že možno intenzívne prežívať jednostrannú lásku cez poéziu, ktorá nikomu neublíži, a naopak, môže obohatiť iné zaľúbené duše. Veľa ľudí žije veľmi rýchlo, osamelo, má strach zo straty zamestnania. Ten strach je hnacím motorom, a preto sa veľa ľudí nevie zastaviť, uvedomiť si a precítiť obyčajný dotyk ruky blízkej osoby, nežné pohladenie. Podľa autorky knižka je výzvou pre ľudí, aby sa vedeli radovať z prítomnosti blízkej osoby, lebo lásky nikdy nie je dosť.

Kniha obsahuje dve zbierky básní, prvú pod názvom Vyznanie (júl 2012), druhú pod titulom Pocitovky (november 2012). Ich tvorba znamenala pre autorku návrat do študentských zaľúbených čias …

Stalo sa už pravidlom,

nemám šťastie v láske,

vždy trpím ako hrom,

zaľúbim sa jednostranne.

—————————————-

Nesmej sa mojim citom,

čo vládnu mojim zmyslom.

Nesmej sa citom mojim,

čo vládnu mojej mysli,

veď len preto robím,

také úžasné nezmysly.

Kniha vznikla z dvoch zbierok

Obe zbierky si autorka vydala vlani na vlastné náklady v nízkom počte. Okrem iného si chcela otestovať názory blízkych aj vzdialených na svoju tvorbu. Keďže ohlasy na jej tvorbu boli veľmi pozitívne, rozhodla sa ju zverejniť a dať svoje „city na tanier“ aj pre iných. Je presvedčená, že medzi nami žije veľmi veľa osamelých ľudí, túžiacich po blízkej duši. Možno ľudia s podobnými záujmami, ktorí by si vzájomne rozumeli, aj bývajú v rovnakom dome, ale nevedno prečo sa doteraz nestretli …